Pre dopravu v meste úplne postačí civilné oblečenie. Prípadne my, menej akrobatickí a neschopní jazdy bez držania, si natiahneme rukavice. V meste bicykel nedosahuje vysokých rýchlostí, takže faktor mrazivého vetra spôsobého vlastnou rýchlosťou jazdy nemá príliš veľký vplyv.
Z vlastnej skúsenosti možno primerane civilne zababušený pohodlne jazdiť do desaťstupňového mrazu. Pri mínus pätnástich však nastáva nepríjemný problém. Človeku začína byť veľká zima na oči. A so zatvorenými očami to nejde. Vtedy pomôžu už len lyžiarske okuliare.
Lyžiarske okuliare nemám, na cyklovýletík začiatkom roka som si vzal len obyčajné bledé cyklistické. Pri teplote nula stupňov a maximálnej rýchlosti päťdesiat kilometrov za hodinu (dolu kopcom) bol takzvaný "wind chill" mínus osem stupňov Celzia. To je pocitová teplota závislá od skutočnej teploty a od rýchlosti vetra. Oči to však znášali v pohode.
Pokiaľ sme v lete zvyknutí na sto až dvestokilometrové denné etapy, v zime úplne postačia kratučké üseky do tých päťdesiat kilometrov. Po prvé máme k dispozícii oveľa menej denného svitu a tým pádom času, po druhé v ťažšom zimnom oblečení sa pedáluje trochu ťažšie a po tretie, človek sa viac teší na horúci kúpeľ a rozvoniavajúci čajík.
Pokiaľ nie je na ceste sneh či ľad, tak na samotnom bicykli niet čo meniť. Dobre mu je v teple aj na mraze. Seba však treba dôkladne zababušiť.
Ako spodná bielizeň sa mi osvedčila práve funkčná. Existuje množstvo značiek, od Odlo, cez Anzoni a Head až po na československom trhu populárnu Moiru. Bavlnené tričko neodporúčam, ak sa po pár kilometroch nechcete kúpať vo vlastnej šťave. Mám funkčné tričká len s krátkym rukávom, nosím ich od mínus sedem po plus tridsaťpäť. Nad tridsaťpäť vyzliekam kožu a pod mínus sedem sme tu túto zimu ešte nemali.
Cyklistické nohavice sa nosia "naostro". V závislosti od teploty vzduchu nosievam buď krátke (tak do +15°C), prípadne si cez ne natiahnem ešte jedny voľnejšie kraťasy, s ktorými sa dá jazdiť až do tesne nadnulových teplôt. Lýtka sú totiž menej háklivé na chlad a pri bicyklovaní sa vlastným pohybom veľmi dobre zahrejú, takže by bolo zbytočné ich baliť do vrstiev látky. Kratšie nohavice sú zároveň ľahšie a nebránia v pohybe. Druhá vrstva chráni predovšetkým pred vetrom, ktorý v istých partiách môže byť veľmi nepríjemný. Bavlna na vrchnej vrstve už neprekáža, pretože akumulovaný pot sa môže voľne odparovať. Pod nulou si už natiahnem dlhé cyklistické nohavice a druhú vrstvu cez to.
Topánky by mali byť predovšetkým pevné, ale to platí za každého počasia. Osobne sa mi najviac osvedčili Gore-Texové nízke topánky nemeckej značky Lowa. Nie tak kvôli tomu, že sú Made in Slovakia, ako skôr vďaka pevnej podrážke a celkovej odolnosti. Porovnateľné tenisky bez membrány mi aj pri menej ostrých chladoch na bicykli prefúkavalo.
Na funkčné tričko patrí niečo pekné, najlepšie nejaký značkový cyklistický dres, ktorý počas zastávky v pohostinskom zariadení dáva vyniknúť postave a odlišuje cyklistu od zvyšku pospolitosti. Dlhé rukávy sú praktické. Dresy sa vyrábajú z umelých vlákien, ktoré podobne ako tričko pod ním prepúšťajú pot smerom von od tela.
Trup treba poriadne zababušiť, aby ho neprefúklo. Na dres teda patrí fleecová bunda. V prípade, že nemá v sebe ochranu proti vetru, je treba aj v suchom počasí na to natiahnúť vetrovku s membránou. Z vlastnej skúsenosti aj s kvalitnejšou vetrovkou je táto napokon vnútri úplne mokrá. No vrstvy pod ňou zaručia pocit suchej pokožky.
Pokiaľ pulóver či bunda nezakrývajú celý krk, musíme si ho zakryť my. Klasický šál je príliš objemný a nepraktický, pri pohybe sa môže zošmyknúť či začať škrtiť. Veľmi sa mi osvedčil takzvaný buff. Je to látkový válec s dĺžkou asi pol metra a priemerom hlavy, ktorý možno použiť na sto spôsobov, vrátane veľmi spratného a praktického šálu, ktorý poľahky zakryje krk a aj tvár až pod oči. Dobre sa cez neho dýcha, neprefúka ho a telo sa pod ním zbytočne nepotí. Drži spoľahlivo a rýchlo ho možno stiahnuť či znovu natiahnuť na tvár. Originálny buff sa predáva aj za pätnásť eur, pred Vianocami som však v bratislavskom Lidli kúpil neznačkovú napodobeninu aj za nejakých štyridsať korún.
Okuliare chránia v lete pred lietajúcim hmyzom, v zime pred mrazivým vetrom. V extrémoch však príliš nepomôžu, možno by to stálo za to vyskúšať práve lyžiarske.
V každom prípade patrí na hlavu helma. Tú nosím v každom počasí a na každom výlete. Nikdy som ju síce ešte našťastie nepotreboval, no okrem aspoň základného pocitu istoty je vhodná ako tepelná izolácia hlavy v horúcom i mrazivom počasí. V mraze je vhodným doplnkom pod ňu ešte jeden buff, ktorý použijem ako šatku pod helmu.
Napokon zimné cyklistické rukavice zabránia omrznutiu prstov. V porovnaní s letnými bezprstovými je schopnosť jemnej manipulácie obmedzená, horšie sa narába s fotoaparátom, peniazmi či jedlom.
Na dlhší cyklovýlet treb vziať dostatok tekutín, hoci telo nemá taký pocit smädu ako v lete. V máji sa mi počas dlhšej horskej etapy pri tridsaťpäťstupňových horúčavách podarilo za deň do hrdla naliať deväť litrov vody. V zime však obyčajná cyklistická fľaša s vodou izoluje veľmi slabo, voda v nej schladne na nulu. Termoska s čajom je užitočnejšia napriek zložitejšej manipulácii. Na pár hodín v zime však bohate postačí aj liter čaju.
Zima-nezima, krajina sa dá obdivovať zo sedla bicykla aj pri teplotách pod nulou. Teším sa však na jar, až sa bude dať jazdiť aj počas viacerých dní a ísť tak ďaleko ako to len bude možné a ešte kúsok za tým...
