reklama

Bicyklom cez Alpy: Col du Petit St.Bernard (2188m)

Najnižší priesmyk v severnom oblúku francúzskych Álp spája mestečko Bourg-St-Maurice s údolím Aosta. Žiadny bernardín tu síce v čase mojej návštevy nepobehoval, no aj tak to stálo za to. Túlavý bicykel týmto po dvoch týždňoch definitívne opustil Francúzsko a vydal sa do Talianska.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (26)

Dvadsaťpäť kilometrov vzdušnou vzdialenosťou od Mont Blanc som sa v posledné augustové pondelkové ráno prebudil perfektne oddýchnutý po včerajšom prekonaní najvyššieho cestného alpského priesmyku, 2770 metrov vysokého Col de l'Iseran.

Ležal som zababušený v spacáku v kempe v dedinke Séez pri brehu riečky Isère, sledoval zatiahnutú oblohu nado mnou a tešil sa, že ráno konečne nie je také chladné ako po predošlé dni. V tento sedemnásty deň cyklotúry ma čakala už šiesta dvojtisícovka.

Tridsať cestných kilometrov pri relatívne rovnomernom prevýšení tisícštyristo metrov však predstavovalo relatívne pohodové päťpercentné stúpanie, čo bolo po včerajších desiatich percentách na Iserane zaslúženým relaxom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Do kempu som dorazil včera po deviatej večer, keď na recepcii už nikoho nebolo. Ráno som odchádzal pred deviatou, keď na recepcii ešte nikoho nebolo. S blbým pocitom previnilosti som si v dedine ešte nakúpil niečo na papkanie a vydal sa do kopca. Až budete niekedy nocovať v tom kempe, zaplaťte im za jednu osobu a noc navyše, máte to potom u mňa. Ale len jeden prosím!

Obrázok blogu

Osud sa mi pomstil veľmi rýchlo. Len čo som sa dostal do serpentín nad Séez a vzdialenejším Bourg-St-Maurice, som si v prvej studničke do plechového hrnčeka nabral trochu vody. Ochutnal som ju a keď sa mi zdala v poriadku, nabral som si aj do fľaše. Až pri prvom poriadnom napití sa z fľaše som zistil, že voda akosi zhorkla. Tak som musel ešte asi polhodinu šliapať nasucho, kým mi v jednom penzióne veľmi ochotný chlapík nevypláchol fľašu a nenalial čistú vodu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Prvých vyše dvadsať kilometrov ma čakalo asi dvadsať takýchto zákrut. V porovnaní so zábermi z predošlých priesmykov sú tieto naozaj takmer mierne.

Mám taký dojem, že práve na tomto zábere na tej motorke sedia Alen so Xéniou zo Záhrebu, ktorých som včera stretol na Iseranskom priesmyku. Sprvoti som ich v kombinézach nespoznal, motorkárov tam bolo plno, no oni nemali problém znovu spoznať jediného cykloturistu v šírom okolí.

Obrázok blogu

Bolo síce pod mrakom, ale výhľad do údolia Isère bol nádherný. Vtedy ma dobehli dvaja starší cestní cyklisti. Dali sme sa do reči a ja som voľky-nevoľky musel trochu pridať do kroku. Popritom sme sa ešte aj bavili, takže nečudo, že mi po štvrťhodine došiel dych a musel som sa s nimi rozlúčiť. Nebolo to však na dlho.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

V tisícosemstometrovej výške som sa dostal do zimného strediska la Rosière. Podobne ako mnohé iné strediská, aj toto zívalo viac-menej prázdnotou. Pristavil som jednu staršiu pani a spýtal sa jej po francúzsky, či sa tu bez turistov veľmi nenudia. No keď z nej veľmi polámanou nemčinou vypadlo, že hovorí len po maďarsky, bolo mi jasné, že s ňou sa miestni určite nudiť nebudú, kým porozumejú, čo po nich vlastne tetuška chce.

Obrázok blogu

Ozaj, spomínal som, že som sa chystal na priesmyk malého svätého Bernarda? Tak presne odtiaľto pochádzajú títo milí psíčkovia. Vlastne okrem tejto sochy som žiadneho nevidel.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Na ceste je zakázané sa lyžovať. Ono by to teraz v lete vlastne ani celkom dobre nešlo.

Obrázok blogu

Dosť bolo serpentín, dostal som sa na záverečných rovných asi sedem kilometrov pred priesmykom. Tu nad údolím lebedili a papkali cestári. Zaprial som im dobrú chuť, pochválil výhľad, keď tu zrazu...

Obrázok blogu

... som musel prudko zabrzdiť. Cez pol cesty boli rozsypané kamene, celé to bolo okužeľkované a tí cestári si tam sedeli a napchávali sa bagetami?

-- Héééj, toto tu kedy spadlo?

-- Dnes ráno.

-- No pekne teda... To tu bežne takto padajú šutre na cestu?

-- Hehe, nie, to sme urobili naschvál.

Tak v poriadku, asi naozaj len čistili svah od uvoľnených kameňov.

Obrázok blogu

Za poslednou zákrutou ma čakala už len pohodová cesta zarezaná v svahu nad malým údolím potoka Reclus. Stálo tu osobné auto a známa dvojica chlapov doň skladala bicykle a prezliekala sa do teplého a suchého. Dve ženy im pomáhali.

Keď ma zbadali, jeden vykríkol, že aha, tu je ten cykloturista. Vraj sa im už vyššie nechcelo. Predsa len v tomto údolí fúkal chladný protivietor. Po druhýkrát sme sa rozlúčili a ja som sa pustil do finišu. Hoci som v ten deň za sebou toho veľa nemal, predsa len to v tom počasí nebol až taký príjemný výstup.

Obrázok blogu

Aha, koník. A za ním to vyzerá na trojtisícovku Roignas. Pri písaní článku mám v hlave takmer celú trasu, ale márne pozerám do podrobnej mapy a natáčam ju, aby som odhadol, aký kopec som v pozadí mohol vidieť. Keď tam človek stojí a vidí to všetko okolo seba, vyzerá to úplne ináč ako na papieri či na zábere.

Obrázok blogu

Posledný úsek a už celkom vpravo vzadu vidno hospic svätého Bernarda a kúsok naľavo od neho jeho sochu. Tu sa cesta trochu zakľukatila a vytvorila poslednú serpentínu.

Pár desiatok metrov od cesty bol drevený stôl s dvoma lavičkami. Pri ňom sedela naša štvorica a v tom vetre niečo tlačila do hlavy. Zamávali mi a o chvíľu ma aj tak autom predbehli, asi ich to tam nebavilo.

Obrázok blogu

Pohľad zo serpentíny do údolia Reclus. Po tej ceste vľavo som práve prišiel. Cesta bola prázdna, žiadne autá ani cyklisti. Komu by sa v tejto zime sem vôbec chcelo.

Obrázok blogu

Cieľová rovinka bola takmer dva kilometre dlhá. Jej južný koniec strážil svätý Bernard Mentonský, patrón alpinistov, ktorý okolo roku tisíc vybudoval sieť na ochranu a pomoc pútnikom.

V hospici v uplynulých storočiach našli úkryt a stravu nielen pocestní, ale aj obyvatelia okolitých dedín, ktorí tým pocestným na ich púti pomáhali. Za toto "sprievodcovstvo" nemuseli miestni narukovať na vojenskú službu.

Počas druhej svetovej vojny bol hospic čiastočne poškodený a už nikdy nebol znovu otvorený.

Obrázok blogu

Medzi hospicom a turistickou chatou sa nachádza Chanousia, alpská záhrada. Koncom devätnásteho storočia ju založil mních Pierre Chanoux a postupne v nej vedci vypiplali štyritisíc druhov alpských rastliniek. Aj záhrada však padla za obeť ťažkým bojom, takže až v roku 1978 sa k nej opäť vrátili a vybudovali ju na francúzskom území.

Samozrejme, ešte nemohla dosiahnuť rozmanitosti spred sto rokov, mne bola navyše zima, tak som sa pri nej ani dlho nezdržoval.

Obrázok blogu

Občas síce nejaké auto prešlo, ale pri chate nebolo nikoho, kto by ma odfotil pri výškovej tabuli. Vo vetre som teda oprel bicykel o múr, vybral z tašky nejaké teplejšie veci a zaliezol do chaty.

Tam pri stole už sedela známa štvorica. Akonáhle ma zbadali, jedna tetuška mi objednala veľký hrnček cibuľovej polievky so syrom a ja som sa zatiaľ prezliekol do suchého. Vraj majú namierené do talianskej dediny la Thuile pod priesmykom, kam som sa vlastne chystal aj ja.

Obrázok blogu

Vonku sa medzitým naozaj zatiahlo a vietor zosilnel. Rýchlo mi spravili záber pred tabuľkou a už aj zaliezali do auta. Ja som sa ešte doobliekal, natiahol si dlhé nohavice, hlavu zabalil do šatky a vybral sa smerom ku hranici.

Obrázok blogu

Teraz viem, kto bol najvďačnejší za Schengen. Neboli to hraniční policajti pri Strasbourgu, ani na diaľnici z Mníchova do Salzburgu, ani na okresnej ceste z Haaksbergen do Alstätte. V nadmorskej výške 2188 metrov nad morom vyzerá hraničná služba trochu inak. Dnes ma v Taliansku vítala len vetrom a dažďom ošľahaná tabuľa.

Obrázok blogu

Hneď za čiarou som pri ceste zbadal archeologické nálezisko. Zišiel som z cesty a zastavil na tráve kúsok od nich. Zbadala ma jedna zababušená dievčina, využila ma na krátku prestávku a prihopsala ku mne. Francúzštine síce rozumela, ale veľmi ňou nehovorila, tak som ju požiadal, aby to skúsila po taliansky. Prekvapilo ma, koľko z archeologickej taliančiny rozumiem, dokonca som si zapamätal, že tam našli nejaké rímske základy a že tu takto mrznú od začiatku augusta.

Obrázok blogu

Po pár sto metroch som obchádzal obytné auto, v ktorom som videl ležať pár mladých ľudí. Tak to teda veľmi pohodlné tí archeológovia asi nemali. To som však už bol v Taliansku. Podľa mapy by som z týchto miest mal niekde vľavo vidieť Mont Blanc, ale ani tentokrát mi to počasie nedovolilo.

Obrázok blogu

Zjazd začal krásnou cestou, no po chvíli začalo pršať. Bolo to skôr len mrholenie, no aj tak som radšej pri zjazde v serpentínach dával pozor na cestu a veľmi sa neobzeral.

Obrázok blogu

Cesty boli nižšie viac poškodené, no značenie bolo jasne prehľadné a nabádalo k učeniu sa taliančiny. Pod značkami so zákrutou bolo vždy dopísané Torrante a niektoré boli dokonca číslované, aby vodiči videli, ako dlho sa im ešte bude točiť hlava.

V dedine la Thuile na mňa z chodníka už neviemkoľkýkrát zavolala moja známa štvorica. Tu sme sa však už definitívne rozlúčili.

Obrázok blogu

Za rohom som však stretol starší manželský pár rozprávajúci po francúzsky, ktorý za uplynulé dva týždne prekonal päťdesiat priesmykov s výškou nad dvetisíc metrov. Neveriacky som krútil hlavou, že toľko ich tu snáď ani nie je, no oni sa na naložených horských bicykloch sústredili na staré vojenské nespevnené, no udržiavané cesty.

Mne však dnešný šiesty dvojtisícový priesmyk stačil a spustil som sa ďalej do údolia. Po niečo vyše dvadsiatich kilometroch som sa dostal na hlavnú cestu, ktorá doľava cez Courmayeur viedla k cestnému tunelu pod štítom Mont Blanc, zatiaľčo doprava dole údolím k mestu Aosta.

Mont Blanc za oblakmi vidieť nebolo a cez tunel by som na bicykli nemohol, východným smerom mi zas po pár kilometroch končila mapa. Tak som sa v tejto patovej situácii rozhodol pre druhú možnosť. Zababušený ako cibuliak som sa v daždi blížil k mestu Aosta...

Miroslav Šedivý

Miroslav Šedivý

Bloger 
  • Počet článkov:  404
  •  | 
  • Páči sa:  2x

...večný mládežník, samouk, cestovateľ, začiatočník a špekulant... bratislavčan ročník 1979, toho času v bádenskom Karlsruhe Zoznam autorových rubrík:  Haló, tu KarlsruheTúlavý bicykelS batohom cez horyS batohom po EurópeZačiatky bývajú ťažkéVeršotepcove návodyKoľko rečí viešThink globallyHrnček varSlovensko.comMalý princŠaškové počmáraníVšetko dobré

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu