Miroslav Šedivý
Nech je rok 2013 horší …
… ako rok 2014, ale lepší ako 2012. Prajem vám, …
...večný mládežník, samouk, cestovateľ, začiatočník a špekulant... bratislavčan ročník 1979, toho času v bádenskom Karlsruhe Zoznam autorových rubrík: Haló, tu Karlsruhe, Túlavý bicykel, S batohom cez hory, S batohom po Európe, Začiatky bývajú ťažké, Veršotepcove návody, Koľko rečí vieš, Think globally, Hrnček var, Slovensko.com, Malý princ, Šaškové počmáraní, Všetko dobré
Stará mama ma v detstve naučila pár výrazov typu jó napot, köszönöm, mit csinálsz, hova megy, gyere ide a napočítať do desať. Žalostne málo na to, aby niečo z toho bolo. Deti sa vraj učia jazyky ľahko, no ja som si túto fázu života, podobne ako väčšina československých detí v rokoch osemdesiatych, odflákol češtinou a slovenčinou.
Voľakedy som si myslel, že pomáhať pri organizácii najväčšieho žonglérskeho mecheche na svete nie je žiadna sranda. Až kým som to nevyskúšal. Až potom som došiel na to, že je to ohromná sranda. Ako inak by som dostal príležitosť napríklad tlmočiť do rumunčiny?
Hoci nepatrím medzi ľudí, ktorých by štípal aj jahodový džem, s csípős papričkami som opatrný a nestrkám do nich príliš nos. Ako teda s nimi nakladám?
Pod nejakým mostom? No napríklad. A kde potom prespávajú prvotriedni bezdomovci? Pod prvotriednym mostom? Správne. A čo špičkoví bezdomovci? Hááá, veď nie sme nejaké béčka...
Dva dni nám v meste snežilo. Niektoré ulice sú síce neodhrnuté, no kým je sneh čerstvý, dá sa po ňom na bicykli celkom dobre jazdiť. Takto po zotmení prechádzam jednou takou ulicou, na ktorej sa pomedzi zaparkované autá vyhnú akurát dva osobáky. Z ľavej strany vycúvava Fabia krížom cez cestu. Vodička má očistené predné sklo, no ľavé okno si pre istotu otvorila, aby lepšie videla za seba. Inokedy by som s bicyklom vyskočil na chodník a obišiel to, no teraz sa mi nechce brodiť v snehu a tak v bezpečnej vzdialenosti zastavujem a kľudne čakám, kým sa vytočí a odíde. Spoza sústredenej vodičky, ktorá stále toči volantom a striedavo namiešava jednotku so spiatočkou, sa zo sedadla spolujazdca vynorí mužova hlava: "Prepáč, že zdržujeme... to vieš, žena za volantom." Ona mu na to: "Drž hubu, veď ma vidí!"
Keď je vonku jasno, no krut, tak je vnútri príjemne, lebo slnečné lúče zalievajú cez veľké okno celú izbu a kúrenie sa stará o pohodovú teplotu. V takú chvíľu si uvarím vodu, nechám ju trochu vychladnúť a medzitým si zo skrinky vyberiem nejaký dobrý sypaný čajík. Dnes si v slovníku nájdeme niečo na Ch..., Chu..., zelený čajík Chun-mee si dáme. Len opatrne, aby som ho nerozsypal...
Pred pár dňami som bol na menšom nákupe v supermarkete za rohom. Položil som tých pár vecí na dlhý pás pri pokladni a pripravil si drobné. Za mnou prišiel s plným vozíkom zrejme manželský pár vo veku mojich rodičov. Pán sa oboma rukami opieral o barly, zatiaľčo pani začala vykladať tovar na pás. Zrazu pánovi zazvonilo vo vrecku, ten sa oprel o stojan a vytiahol mobil: "No nazdar, už jsme v Karlsruhe, právě nakupujeme..."
Také cyklistické poncho je fajn vec. Pomerne spoľahlivo ochráni aj pred silným lejakom a človek sa pod ním až tak nepotí. Niekedy sa však jeho negatívne vlastnosti prejavia v plnej miere práve vtedy, keď to najmenej očakávam.
Museli by ste sedieť v kabriolete a jazdiť veľmi pomaly, a aj tak by ste nemali taký pocit z priestoru ako keby ste šlapali na bicykli. Dlhé rovné cesty na šírych rovinách juhovýchodne od Paríža, jazda s vetrom v chrbte pod oblačnou oblohou mi pri jazde nevdojak vyvolávajú chuť si zaspievať: I like it, I like it, I like it, I like it, I li-li-li-like it, li-li-li-like it...
Po víkendovej prestávke v údoli rieky Cher ma čaká druhá polovica cyklotúry spájajúca najzápadnejší s najvýchodnejším bodom kontinentálneho územia Francúzska. Vraciam sa k Loire a k jej ďalším zámkom.
Doteraz som si myslel, že popri Loire vedie nejaká cesta a všetky zámky sa nachádzajú kdesi pozdĺž tej cesty. No po lepšom štúdiu mapy som zistil, že zrejme budem musieť trochu nakľukatiť svoju trasu, aby som mohol vidieť aspoň niektoré z nich.
V údolí rieky Loire to bola pohoda. Až na pármetrové prejazdy prakticky žiadne kopce, slnečno, dostatok civilizácie pre nákupy a dopĺňanie vody, kľudné vedľajšie cesty...
Pamätáte si tú geniálnu filmovú scénu, v ktorej herec Eli Wallach takmer štyri minúty beží po cintoríne pomedzi hroby, zatiaľčo v pozadí hrá pôsobivá hudba od Ennio Morricone? Áno, ide o legendárny western Dobrý, zlý a škaredý. A teraz trochu zvoľnite tempo a namiesto zloducha Tuca si predstavte mňa, ako na cintoríne v Le Cellier hľadám hrob jedného z najznámejších francúzskych komikov.
Nachádzam sa na ľavom brehu rieky Loire, kúsok od jej ústia do Atlantiku. Prešiel som po moste Saint-Nazaire prakticky ponad jej ústie a teraz mám namierené k šesťdesiat kilometrov vzdialenému mestu Nantes, šiestmu najväčšiemu mestu Francúzska. Lúčim sa definitívne s morom a vyrážam do vnútrozemia.
Pred tridsiatimi rokmi to bol najdlhší most vo Francúzsku a najväčší svojho druhu na svete. Dnes spája brehy rieky Loire ponad jej ústie. Most Saint-Nazaire je prístupný aj pre cyklistov. Akurát na štyridsaťkilovom túlavom bicykli je to trochu tvrdší oriešok.